Vyrastá z vášho dieťaťa introvert? Zistíte to podľa týchto 7 indícií

Pre introvertov je prirodzené pracovať osamote a venovať sa individuálnym činnostiam, ako je kreslenie alebo čítanie.

Ak dieťatko neustále kladie otázku prečo, nekarhajte ho. Introverti sú veľmi zvedaví a niekedy sa pýtajú aj na banálne veci. S konaním a komunikáciou je to však celkom inak.

Podľa lekárky Marti Olsen Laney je temperament človeka jasne daný. To znamená, že sa rodíme buď ako introverti, alebo ako extroverti. Do ktorej skupiny dieťa patrí, sa začína prejavovať už okolo štvrtého mesiaca.

Od rodičov sa pritom očakáva, že nebudú chcieť dieťa zmeniť. Nejde totižto o žiadnu poruchu alebo chorobu. Introvertnosť je povaha človeka, ktorá sa s ním tiahne celý život a ktorú musia ostatní (najmä extroverti) pochopiť.

No na to, aby ju ostatní, a v tomto prípade najmä rodičia začali chápať, je dôležité typické črty introvertov vedieť rozpoznať.

 

PRIRODZENÁ ZVEDAVOSŤ

Pri introvertoch všeobecne platí, že sa zaujímajú svet naokolo – o to, ako funguje, o ľudí, ktorí v ňom žijú. Dokonca sa neboja ani triviálnych otázok. Takže ak sa vaše dieťatko na všetko pýta otázkou prečo, nekarhajte ho. Môže ísť o jednu z charakteristík introverta, prostredníctvom ktorej sa vaša ratolesť snaží niečo pochopiť a dozvedieť sa čosi viac.

V súvislosti so zvedavosťou je tiež dôležité povedať, že bez ohľadu na vek sú introverti veľmi dobrými poslucháči. A pritom si zapamätajú všetko, čo im náprotivná strana hovorí.

 

ROZVÁŽNE KONANIE

Kým otázky introvertom napadajú spontánne, ich konanie až také inštinktívne nie je. Viac ako mimovoľné správanie je im blízka rozvážnosť a vyhodnocovanie. Inak povedané, introvert si radšej situáciu odpozoruje a konať bude na základe toho, čo usúdil ako správne. 

U detí môžete takéto počínanie spozorovať pri hrách a iných spoločenských aktivitách. Alebo pri komunikácii, keď dieťa chvíľu popremýšľa nad tým, čo povie.

Jednou veľmi pozitívnou vlastnosťou introvertov je, že sa rozhodujú podľa vlastných hodnôt a štandardov. Neodrádza ich dokonca ani pomyslenie, že tak nezapadnú do davu.

Takže ak sa vaše dieťa rozhoduje inak než jeho rovesníci, nemusí ísť okamžite o znak rebélie. Ak patrí k introvertom, jednoducho sa len riadi podľa vlastných pocitov a zásad.

introvertne dieta

 

ZÁĽUBA V INDIVIDUÁLNYCH ČINNOSTIACH

Keď mala spisovateľka Susan Cain deväť rokov, mama jej do letného tábora nabalila kufor plný kníh. Pre Susan to bolo úplne samozrejmé. Vyrastala v rodine introvertov, kde sa každý večer zavrel do izby a čítal.

 

Až do konca tábora sa Susan kníh nedotkla, pretože sa musela venovať spoločenskejším aktivitám. A ako hovorí vo svojom TED prejave, takýchto situácií by napočítala v živote niekoľko.

Čo tým chceme povedať? To, že pre introvertov je celkom prirodzené pracovať osamote a venovať sa individuálnym činnostiam. U detí to môže byť spomínané čítanie, kreslenie, hra s obľúbenou hračkou alebo u chlapcov počítačové hry. Tento aspekt introvertného života však netreba brať negatívne. Práve naopak.

Introverti počas takýchto aktivít popustia uzdu bohatej fantázii. A ak sa raz do niečoho pustia, svoju prácu berú vážne. Dôkazom toho je napokon aj Susan Cain, ktorá sedem rokov písala bestseller Quiet: The Power of Introverts in a World That Can’t Stop Talking.

V knihe čitateľa sprevádza od detstva až do súčasnosti a radí rodičom, ako pristupovať k deťom-introvertom. Portál Goodreads.com zaradil knihu medzi najlepšie za rok 2012.

 

INTROVERTI MAJÚ VLASTNÝ SVET

To, že introverti žijú vo svojom malom svete, sme už čiastočne naznačili. Ich vnútorné prežívanie sa však netýka len individuálnych aktivít.

Introverti nemajú problém bezdôvodne sa zavrieť v izbe a tráviť čas premýšľaním, hĺbaním alebo len obyčajným tichým ničnerobením.

zamyslene introvertne dieta

 

Podobne sa správajú aj po tom, ako ich vyčerpajú spoločenské aktivity. V prípade detí to môže byť aj čas strávený v škole, kde sa kladie dôraz na kolektívnu prácu, alebo aktivity v spoločnosti kamarátov.

Spisovateľka a zakladateľka komunity IntrovertDear.com dokonca tvrdí, že ak si introvertné deti od skupinových činností neoddýchnu, môžu sa rozplakať, byť nervózne a unavené.

CITLIVOSŤ NA NÁHLE PODNETY

Z doposiaľ uvedených informácií je zrejmé, že introverti nemajú radi spoločnosť, v ktorej je hluk a príliš veľa ľudí. Okrem toho je pre nich typická reaktivita pri neznámych podnetoch. 

Potvrdzujú to aj harvardskí psychológovia Jerome Kagan a Nancy Snidman, ktorí tvrdia, že ak dieťa reaguje na podnety podráždene, pravdepodobne bude v budúcnosti plaché alebo introvertné.

A hoci sa dieťa môže počas dospievania zmeniť a na nové situácie, ľudí aj ruch sa pripraviť, oproti extrovertom bude vždy na stimuly reagovať negatívnejšie.

 

PRAVDEPODOBNOSŤ SEPARAČNEJ ÚZKOSTI

Ako uvádza portál Mayoclinic.org, separačná úzkosť je v rámci detského vývoja úplne bežným štádiom. Väčšina detí tento stav preklenie okolo tretieho roku života. U introvertných detí však môže toto štádium pretrvať alebo zostanú náchylné k jeho prinavráteniu. A čo vôbec separačná úzkosť je?

Tento stav sa vyznačuje depresiami a strachom, ktorý spôsobuje odlúčenie od blízkej osoby. V prípade introvertných detí sa separačná úzkosť prejavuje napríklad tým, že ťažšie znášajú nástup do škôlky a snažia sa aj silou udržať pri mame.

Okrem toho, že pri separačnej úzkosti zohráva rolu genetika, niekedy ju vyvoláva atmosféra v rodine (strata blízkeho príbuzného či rozvod rodičov).

vystrasene introvertne dieta

 

ŤAŽKO SA IM VYJADRUJE

Napokon sa opäť vrátime k príbehu Susan Cain. Počas jedného školského dňa mala na hodine angličtiny predviesť scénku z Macbetha a použiť pritom improvizáciu. Malá Susan však nedokázala rozprávať, začala sa červenať a triasť. Nakoniec jej bolo tak zle, že musela odísť z triedy.

Introverti sa spoliehajú skôr na dlhodobú než krátkodobú pamäť, a preto je pre nich hľadanie správnych slov občas náročné. Nedivte sa ani tomu, ak sa vaše dieťa na chvíľu zastaví a popremýšľa, čo má povedať.

 

Zaujímavé na introvertoch je, že práve knihami a umením si kompenzujú tento „nedostatok“. V týchto záľubách totižto nachádzajú správne výrazy, ktorými by vyjadrili vlastné myšlienky a pocity.