Agresivita u detí: Čo ju spôsobuje a ako sa k nej postaviť?

Kým niektoré deti sa prejavujú pokojne a umiernene, sú aj také, ktoré majú sklony k agresivite. Aké sú jej príčiny?

1_3

Ak má dieťa ADHD alebo dyslexiu, nevyčítajte mu, že sa správa agresívne. Namiesto toho zavádzajte správne praktiky a pomôžte tak jemu i sebe.

Kým niektoré deti sa prejavujú pokojne a umiernene, sú aj také, ktoré majú sklony k agresivite a výbušnosti. A hoci sa takéto stavy nemusia objavovať neustále, aj nepravidelné náznaky môžu byť predzvesťou toho, že niečo nie je v poriadku.

TYPICKÉ PREJAVY

V mnohých internetových skupinách sa rodičia neraz pýtajú na to, prečo ich dieťa bije. Často ide o batoľatá, a preto treba brať označenie bitka s nadhľadom. Na druhej strane je dôležité zmieniť, že aj údery patria medzi typické prejavy agresivity.

Spomedzi ďalších fyzických náznakov agresie možno u detí pozorovať hryzenie, kopanie alebo dokonca poškodzovanie vecí.

Detská výbušnosť sa však prejavuje aj psychologickým nátlakom. Inak povedané, ak dieťa niekomu nadáva, uchyľuje sa k vydieraniu alebo vyhrážaniu, takisto hovoríme o znakoch agresivity.

Spojením fyzických a psychických prejavov je konanie s horúcou hlavou, nečakaná výbušnosť a šikanovanie.

KDE HĽADAŤ PRÍČINY?

Detský psychiater Raul Silva pre Child Mind Institute uvádza, že príčiny agresivity u detí možno zaradiť do niekoľkých skupín.

Veľké zastúpenie majú rôzne typy porúch, a to napríklad poruchy správania alebo poruchy nálad (afektívne poruchy).

V prípade porúch správania je agresivita dôsledkom akejsi spleti chorôb a dieťa sa ňou prejavuje zámerne s úmyslom uškodiť.

Ako však Silva pripomína, liečba aj prognóza je u každého dieťaťa iná. Preto aby ste mu pomohli, konzultujte zdravotný stav s lekárom.

2_6

Typickou náladovou poruchou je bipolarita, ktorá sa okrem depresií, smútku a podráždenosti prejavuje aj agresivitou. Rovnako si však pamätajte, že ide o duševnú poruchu, ktorú by ste mali riešiť s detským lekárom.

Do zoznamu porúch, ktoré môže agresivita sprevádzať, patrí tiež autizmus (mentálna porucha), ADHD či poruchy učenia (dyslexia, dysgrafia).

Tieto nedostatky však deťom nikdy nevyčítajte. Keďže ide o poruchy, často si svoje konanie neuvedomujú a neuvažujú nad jeho dôsledkami.

Okrem porúch a zdravotných ťažkostí je agresivita dôsledkom aj takých problémov, ako je trauma, frustrácia alebo nezhody v rodine.

To znamená, že ak si dieťa prešlo domácim násilím, zneužívaním, prípadne je svedkom konfliktov medzi rodičmi, môže sa prejaviť agresívne.

Podobne ako pri poruchách, aj v takýchto momentoch je impulzívnosť pochopiteľná. Niektoré deti totižto ľahšie podľahnú stresu alebo sa nevedia zo svojich ťažkostí vyrozprávať. Preto si nával negatívnych emócií ventilujú násilím.

Uvažujte tiež nad tým, že spúšťačom agresivity môžu byť vonkajšie vplyvy, ku ktorým radíme napríklad rovesníkov, prostredie, v ktorom deti vyrastajú, alebo informácie, ktoré vnímajú z médií.

Niektorí odborníci sa dokonca domnievajú, že násilie zobrazené v počítačových hrách a akčných filmoch môže byť podnetom k agresivite. Či deťom takýto obsah povolíte, alebo nie, zostáva na vás. No vo všeobecnosti sa to neodporúča.

TAKTO POMÔŽETE IM AJ SEBE

Aj keď sa situácia môže zdať neúnosná, vedzte, že ak budete praktizovať niektoré kroky, pomôžete tak nielen dieťaťu, ale aj sebe.

1. ČO NAJMENEJ NEGATIVITY

Zachovať si chladnú hlavu, popri tom, čím si dieťa prechádza a čo všetko to spôsobuje, je naozaj náročné. No nezabudnite, že negatívna odozva môže agresivitu ešte umocniť a napokon sa s dieťaťom dostanete do špirály neustálych impulzívnych konfliktov.

Ak sa teda pýtate, ako zostať racionálny a v ideálnom prípade pozitívny, existuje na to niekoľko metód. Patria medzi ne techniky, vďaka ktorým sa naučíte zvyšovať empatiu či sebakontrolu.

Naučiť sa dá aj to, ako podporiť sociálne zručnosti dieťaťa ešte v predškolskom veku, a tak mu pomôcť vyrovnať sa s negatívnymi vonkajšími vplyvmi. A tým, že sa s nimi vyrovná, budete pokojnejší aj vy.

2. NEBERTE SI TO OSOBNE

Deti nespracúvajú emócie a informácie tak ako dospelí. Preto sa snažte vnímať ich konanie s nadhľadom a odstupom. Navyše, tým, že budete dieťaťu pripisovať zlé zámery, môžete celú situáciu len zhoršiť.

Dôkazom toho je výskum, v ktorom sa prišlo na to, že ak boli matky batoliat príliš pesimistické a za niečo ich vinili, o pár rokov neskôr bola väčšia pravdepodobnosť, že budú deti agresívne.

A hoci je hnev prirodzenou reakciou, v takýchto momentoch ho musíte prekonať.

3. ZAVEĎTE PRAVIDLÁ

Aj keď dieťa trpí nejakou poruchou alebo sa vysporadúva s predošlými traumami, v rodine by ste mali zavádzať pravidlá.

Už batoľatám vysvetlite, čo môže a čo naopak nesmie. Rovnako ho oboznámte s tým, čo sa stane, ak nebude pravidlá dodržiavať (bude niekomu ubližovať, kričať alebo niečo poškodí).

Dôsledky ale nepodávajte ako vyhrážky a v žiadnom prípade nezavádzajte tresty. Pretože, ako sme spomenuli vyššie, vaša negativita môže dieťa v agresivite podporiť.

4. NAMIESTO BITIEK SLOVÁ

Ako to už veľakrát býva, mnoho konfliktov sa dá vyriešiť správnou komunikáciou. Ak je vaše dieťa agresívne, snažte sa mu zrozumiteľne vysvetliť dôsledky a to, čo nastane, ak jeho konanie neprestane. Nezamieňajte si však prísnosť s útočnosťou.

Bez náznaku hnevu mu povedzte, ako správne riešiť konflikty a ako sa môže s návalom emócií vysporiadať. Dajte mu tiež najavo, že sa vám môže s hocičím zveriť (šikana, násilie v rodine).

Súčasťou vašich rozhovorov by mala byť aj pochvala za dobré správanie a poučenie o tom, ako ospravedlniť alebo ako rázne povedať nie bez toho, aby došlo k bitkám.

5. VYHĽADAJTE POMOC

Je možné, že aj keď budete chcieť agresivitu zmierniť, nič sa nezmení. Alebo sa zmení len málo. V takom prípade neváhajte a zájdite za odborníkom. Buď sa poraďte s pediatrom alebo odborníkmi (detský psychológ, psychiater).

To isté urobte aj vtedy, ak bude situácia neúnosná pre vás samých. Agresivita u detí býva spúšťačom stresu a nie je nič na tom, ak sa s týmto problémom obrátite na odborníka.

V opačnom prípade hrozí, že sa stres odzrkadlí na zhoršených vzťahoch, pracovnom nasadení či zdravotnom stave. A do takej situácie sa nechce dostať nikto z nás.

ZDIEĽAJTE ČLÁNOK