Ako viesť dieťa k disciplíne? Tvrdými trestami určite nie

Viac ako chovanie detí je dôležité správanie rodičov. Čo robia, ako sa s deťmi rozprávajú alebo aké príklady im dávajú.

Namiesto toho, aby sme sa zamysleli nad tým, ako vychovať z dieťaťa rešpektovaného človeka, uvažujeme o fungujúcich trestoch. Aspoň to tvrdí skúsený psychiater Alvin Rosenfeld, podľa ktorého mnohí rodičia považujú disciplínu za nástroj, ktorým napravia zlé správanie svojich detí. Tento prístup je však nielen nesprávny, ale aj neúčinný.

Viac ako chovanie detí je totiž dôležité správanie rodičov. Čo robia, ako sa s deťmi rozprávajú alebo aké príklady im dávajú – to všetko rozhoduje o tom, či budú deti vyvádzať alebo poslúchať.

DOBRÉ A ZLÉ ZÁMERY

Hneď potom, ako si uvedomíte skutočnú podstatu disciplíny, je dôležité zamyslieť sa aj nad tým, čo ňou chcete dosiahnuť. A možno aj v tomto prípade vyvrátime vaše doterajšie domnienky.

Cieľom efektívnej disciplíny totižto nie je potrestať dieťa a vyvolať v ňom pocit viny, hanby, opustenia (zvlášť pri bábätkách, ktoré sú na rodičov silno naviazané) či nedôvery. Práve naopak. Vedením k disciplíne by ste sa mali snažiť zmeniť správanie dieťaťa k lepšiemu a prehlbovať s ním vzájomnú dôveru. Pri usmerňovaní dajte preto dieťaťu najavo, že upozornenie smeruje k jeho správaniu a nie je osobné.

Novinárka Laura Flynn McCarthy na portáli Working Mother tiež pripomína, že rodičia by efektívnou disciplínou mali u dieťaťa podporovať nezávislosť, odolnosť, charakter a správne hodnoty.

TVRDÉ TRESTY ROZHODNE NIE

Už v roku 1989 Organizácia spojených národov prostredníctvom Výboru pre práva dieťaťa vyzvala všetky členské štáty, aby prispeli k zamedzovaniu telesných trestov u detí. Namiesto nich je podľa OSN dôležité upriamiť sa viac na vzdelávacie programy o pozitívnej disciplíne.

Hlavným dôvodom, prečo sa neuchyľovať k fyzickým trestom, sú ich negatívne vplyvy. Tie môžu mať krátkodobé, ale aj dlhodobé následky. Z krátkodobých dôsledkov sú to najmä rany a bolesť, ktoré môže na dieťati bitka zanechať.

pohlad na hnede oko, z ktoreho tecie slza

Fyzické tresty sa taktiež odzrkadľujú aj na psychickom vývoji vášho dieťaťa. Podľa portálu Healthychildren.org sa častá bitka prejavuje tak, že dieťa má zvýšenú hladinu hormónov vyvolávajúcich toxický stres.

Z dlhodobého hľadiska môže opakované fyzické násilie zapríčiniť aj zníženie IQ a objemu šedej hmoty na mozgu, ktorá ovplyvňuje mieru sebakontroly.

Ideálne preto bude, ak fyzické tresty úplne vynecháte. Inak sa môže prvotný zámer obrátiť proti vám a dieťa bude hnevlivé a agresívne. V horšom prípade sa dokonca deti môžu stať agresívnymi až natoľko, že niekoho napadnú.

AKO VIESŤ DETI K DISCIPLÍNE?

Zámerom tohto článku určite nie je len šírenie povedomia o tom, že fyzické tresty nie sú správnym spôsobom dosahovania disciplíny. Prinášame vám aj niekoľko užitočných rád, ktoré sa týkajú efektívneho a hlavne bezbolestného vedenia k lepšiemu správaniu. Tu sú: 

Chváľte deti za ich dobré správanie – namiesto toho, aby ste deti pre niečo zlé karhali, ich za dobré skutky pochváľte. Vďaka tomu si zapamätajú, čo je správne.

Nepoužívajte hanlivé slová – tak ako treba vynechať fyzické násilie, nepoužívajte ani hanlivé slová. Tie síce fyzicky dieťaťu neublížia, no môžu na ňom zanechať rovnako vážne psychické následky.

Ignorujte – deti si často svojím (zlým) správaním chcú len vydobyť pozornosť rodiča. Preto je na mieste v takýchto situáciách dieťa ignorovať. Samozrejme, ak spozorujete, že je ohrozená bezpečnosť zdravia alebo cudzieho majetku, treba dieťa upozorniť.

Aplikujte dôsledky – dôsledky, ktoré ste dieťaťu vysvetlili pri určovaní vzájomných pravidiel, by ste mali aplikovať čo najskôr. Ak teda dieťaťu zakážete hračky, hneď ako sa začne správať nepekne, vezmite mu ich. Deti však nikdy nekarhajte odobratím jedla alebo samotou. Pri stanovovaní si pravidiel a dôsledkov sa tiež presvedčte, že dieťaťu je všetko jasné.

ako viest deti k discipline

Úmyselné vs neúmyselné – pri zavádzaní disciplíny je potrebné zvážiť vek dieťaťa. Podľa veku budete vedieť určiť, či sa dieťa naozaj správa zle alebo sú jeho skutky neúmyselné. Ak napríklad dvojročné batoľa zvalí pohár s vodou, s veľkou pravdepodobnosťou ide iba o jeho hravosť, ktorá je súčasťou prirodzeného vývoja.

Ukážte a vysvetlite – ako sme už vyššie naznačili, detské správanie do veľkej miery ovplyvňuje rodičovský príklad. Preto aby dieťa vedelo, čo je a čo nie je správne, dostatočne mu všetko objasnite. V ideálnom prípade mu takéto správanie znázornite alebo vysvetlite na príklade.