Prvý model skončil v garáži. Teraz značka Micro vyrába kvalitné detské kolobežky aj elektrické autá

Zámerom švajčiarskeho podnikateľa bolo vytvoriť praktické a ľahké kolobežky. A to sa mu nakoniec podarilo.

Švajčiarsky bankár Wim Ouboter potreboval dopravný prostriedok na rýchle presuny po meste. Potom mu skrsla myšlienka vyrábať praktické kolobežky pre deti aj dospelých. A tým sa začal príbeh značky Micro.

„Moja sestra mala problém s nohou, pretože jednu mala kratšiu ako tú druhú. Keď sme boli deti, nemohla jazdiť na bicykli ani sa lyžovať. Ale zato na kolobežke jej to šlo výborne. Preto nás rodičia k jazde na kolobežkách často podnecovali. Vyviezli nás na kopec a odtiaľ sme sa spúšťali smerom dole,“ spomína si na detstvo Wim Ouboter, zakladateľ firmy Micro Mobility Systems.

Práve jeho spoločnosť prišla s inovatívnymi kolobežkami Micro. Tie sa však nestali populárnymi zo dňa na deň. 

 

CESTA DO MÄSIARSTVA

Vráťme sa do roku 1997. Wim Ouboter je už dospelý muž, žije v Zürichu a má dvoch malých synov. To však nemá nič spoločné s tým, ako vznikli kolobežky Micro. Za prvotnou myšlienkou stojí niečo celkom iné. 

„Bol som príliš lenivý na to, aby som kráčal do môjho obľúbeného mäsiarstva Sternen Grill. Vzdialenosť bola asi jeden kilometer. Zdalo sa mi to veľa na to, aby som šiel pešo. No zároveň to bolo málo na to, aby som vyťahoval bicykel alebo auto z garáže,“ opisuje začiatky švajčiarsky podnikateľ.

pribeh znacky Micro


Švajčiarsky podnikateľ Wim Ouboter navrhol kolobežky Micro. Zdroj: Micro-mobility.com

 

V tom momente prišiel s dvomi nápadmi. Takéto trasy pomenoval ako mikro vzdialenosti a tiež mu skrsla myšlienka navrhnúť praktickejší dopravný prostriedok.

Ouboter sa pokúsil niečo vytvoriť, najprv zo starého bicykla svojich synov a neskôr z inline korčúľ. Keď myšlienku o kolobežkách predostrel kamarátom, radili mu, aby to nerobil. Vraj by len prišiel o peniaze. A tak jeho prototyp skončil v garáži.

Snaha ale nebola márna, pretože pokusný model našiel v garáži susedov syn a začal sa na ňom voziť.

 

SPRÁVNE KORENE

Ako sme už naznačili vyššie, Ouboter sa pri navrhovaní inšpiroval inline korčuľami. Ich kolieska nemajú v podstate žiadny valivý odpor a pri krátkom rozostupe sú naozaj rýchle. Okrem koliesok bola dôležitou súčasťou kolobežky nášľapná doska s nastaviteľnou dĺžkou.

Postupom času Ouboter kolieska aj dosku dolaďoval. A k tomu všetkému pridal robustné plastové komponenty s nízkym trením.

pribeh znacky Micro

Zdroj: Facebook.com/Micro Mobility Worldwide

S napredovaním mu pomohla aj prax, ktorú absolvoval v otcovej továrni v Južnej Karolíne. Paradoxne, v tomto závode sa vyrábali štvorkolesové motorky. Vďaka tomu Ouboter nadobudol základné strojárske a mechanické zručnosti.

Zámerom švajčiarskeho podnikateľa bolo predstaviť praktické a ľahké kolobežky, ktoré sa budú dať jednoducho uskladniť. A to sa mu nakoniec podarilo.

 

 

DOBRÉ A ZLÉ ČASY

Ako to však v podnikaní býva, úspechy striedali menej priaznivé momenty. Ouboter mal jasný plán – kolobežky chcel vyrábať s čo najnižšími nákladmi a neskôr zamýšľal svoju inováciu predať.

Najprv chcel osloviť hodinársku spoločnosť Swatch Group, tá sa ale o kolobežky nezaujímala.

V roku 1998 založil firmu Micro Mobility Systems. No a v tom istom čase sa kolobežky pridali k spoločnosti K2, ktorá sa zaoberá športovým vybavením.

Spojenie Micro Mobility Systems a K2 malo veľa výhod. Zjednodušila sa distribúcia z Ázie a K2 sa zároveň mala postarať o marketingové aktivity. Spolupráca priniesla skutočné úspechy – firmy spoločne uviedli na trh trojkolesovú kolobežku, ktorá zaznamenala obrovský predaj.

pribeh znacky Micro


Zdroj: Facebook.com/Micro Mobility Worldwide

Dvojkolesové kolobežky boli v tom čase na vrchole, denne sa ich predalo okolo 80-tisíc. Celoročne to bolo okolo 30 miliónov kusov.

Krátko nato nastal problém. Stovky tovární vo svete skopírovali Wimov nápad a zákazníkov oslovovali hlavne nižšou cenou. Švajčiarsky inovátor sa teda rozhodol, že opäť predstaví niečo nové.

Kolobežku pre dospelých zmenšil a uviedol tak prvú Mini Micro kolobežku pre deti, ktorá získala ocenenie za dizajn a takisto ju označili za hračku roka.

V súčasnosti sú to desiatky detských modelov, ktoré spoločnosť Micro vyrába.

pribeh znacky Micro


Zdroj: Facebook.com/Micro Mobility Worldwide

 

Okrem Mini Micro je to napríklad Maxi Micro Deluxe pre staršie deti alebo jej vylepšená verzia, ktorá sa dá poskladať.

Po dobrých časoch znova prichádzajú horšie, pretože firma K2 ukončila so značkou Micro spoluprácu. A hoci sa výrobca kolobežiek vrátil o krok späť, po čase začal napredovať.

„Naučili sme sa, že namiesto útočenia na výrobcov kópií sa musíme upriamiť na budúcnosť a poctivý vývoj našich modelov,“ povedal Ouboter pre blog Edison Nation.

A tak sa aj stalo. Do roku 2005 Micro Mobility Systems inovovala svoje modely, upravila bezpečnostné normy a našla si nového dodávateľa.

Značke veľmi pomohlo to, že si neustále zakladá na vlastných hodnotách. Sú to hlavne inovácie, vysoká švajčiarska kvalita a udržateľnosť, čo ju odlišuje od konkurencie. No a práve vďaka týmto atribútom sa stala špičkou vo výrobe kolobežiek pre širokú verejnosť.

pribeh znacky Micro

 

Dnes v ponuke nenájdete len detské kolobežky, ale aj elektrické kolobežky, kolobežky pre dospelých, dojčatá či milovníkov freestylu. Dokonca si môžete vybrať kolieskové korčule či kolobežky s batožinovým kufríkom. Tým sa však príbeh značky Micro nekončí.

 

 

OD KOLOBEŽIEK K AUTÁM

Novinkou minulého roka je elektrický skúter pre automobilku BMW. Model má poslúžiť najmä ľuďom, ktorí sa pohybujú po meste a ktorí pravidelne zdolávajú takzvanú poslednú míľu.

 

Tento pojem vymyslel Ouboter. Označil ním trasu, ktorá vedie od zaparkovaného auta k cieľovému miestu. Ak vodič nemôže parkovať priamo pri kancelárii alebo dome, dostane sa tam na elektrickej kolobežke.

Výhodou BMW modelu je to, že ho ľahko zložíte a umiestnite do kufra. A keďže váži necelých 10 kíl, prenášanie nie je žiadny problém.

Aby nebolo inovácií málo, v roku začala spoločnosť Micro Mobility Systems vyvíjať vlastné elektrické auto Microlino. Nejde však o hocijaké vozidlo.

pribeh znacky Micro


Synovia Wima Oubotera (v bielych košeliach) navrhli elektrické auto Microlino. Zdroj: Facebook.com/Micro Mobility Worldwide

 

To od značky Micro sa podobá na akúsi kapsulu. S maximálnou rýchlosťou 90 km/h, dvojmiestnou kapacitou a minimalistickými parametrami sa hodí na jazdu po meste.

Podobne ako pri kolobežkách, aj v prípade Microlina zohráva dôležitú úlohu udržateľnosť.

Zatiaľ čo komponenty do kolobežiek vydržia celú dekádu, Microlino jazdí čisto na elektrický pohon. Navyše, oproti bežným autám v ňom nájdete až o 50 % menej súčiastok, čo znamená menej spotrebovanej energie a nižšiu údržbu.

 

Inovácie a značka Micro naozaj patria k sebe. Uvidíme, čo nové prinesie v najbližšej dobe.

Titulná foto: Facebook.com/micro.worldwide

Prihláste sa prosím znovu

Ospravedlňujeme sa, ale Váš CSRF token pravdepodobne vypršal. Aby sme mohli Vašu bezpečnosť udržať na čo najvyššej úrovni, potrebujeme, aby ste sa znovu prihlásili.

Ďakujeme za pochopenie.

Prihlásenie