Zvyky a tradície Slovenských Vianoc

Vianoce sú jedným z najkrajších sviatkov na celom svete a prekvitajú rôznymi zvykmi tradíciami. A tak, ako po celom svete sú každé Vianoce v niečom iné, môžeme nájsť rôzne zvyky a tradícia v  každej časti Slovenska. Avšak vo veľa veciach sú si Vianoce na Slovensku veľmi podobné, a to nielen v rozbaľovaní darčekov na štedrý večer, štedrovečerná večera, a mnohé iné. 

Advent 

zvyky_vianoce_1

 

Každý z nás určite štyri týždne pred Vianocami zapaľuje každý týždeň sviečku na adventnom venci. Väčšinou sú adventné vence vyrobené z čečiny spolu so štyrmi sviecami, ktoré symbolizujú štyri adventné nedele. Počas adventu mnohí z nás pečú rôzne zákusky, ako napríklad linecké, vanilkové rožky, medovníčky alebo aj samotné oblátky. Čo to ale ten advent vlastne znamená? 

Počas tohto sviatku sa kresťania pripravujú na Vianoce a je to prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista. Avšak pôvod samotného adventného venca je v každom prípade trošku odlišný. Podľa niektorých zdrojov predkresťanské germánske národy zapaľovali na venci sviečky kvôli očakávanej jari a prechodu tuhej zimy. Až napokon v stredoveku kresťania prevzali sviečky s vencom ako symbol svetla a Ježiša Krista. Avšak ako sme spomínali, je veľa teórii, ktoré označujú vznik adventného venca. 

Vianoce 

zvyky_vianoce_2

Na Slovensku prevládajú Vianoce späté s kresťanskými tradíciami, ktoré sú poznačené adventným obdobím, ktoré sme spomínali pred chvíľkou. Zvyk na Vianoce v podobe rozdávaní darčekov je dochovaný od 16. Storočia. No v katolíckych rodinách si rozdávali darčeky na sviatok sv. Mikuláša. V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je Narodenie Pána prikázaným sviatkom a zároveň patrí medzi jedných z dvanástich sviatkov roka v cirkvi. Mnohí kresťania napríklad dodržiavajú pred 24. Decembrom a niektorí aj na štedrý deň prísny pôst. Zaujímavosťou je, že 25. nepredstavuje skutočný historický dátum narodenia Ježiša Krista. 

Nielen v každom kraji ale aj v každej rodine prevládajú na Vianoce iné zvyky a tradície. Či už tie kresťanské alebo iné. Niekto preferuje na Vianoce kapustnicu s hubami, kapra, rybu so zemiakovým šalátom, no samotné jedlo sa veľmi líši od regiónov na Slovensku. Niektorým nesmie chýbať na štedrovečernom stole oblátky s medom alebo cesnakom, alebo aj vaječný likér.

Na Záhorí je zvykom šošovicová polievka, na strednom Slovensku je obľúbená kapustnica, a tak isto aj východné Slovensko má na štedrovečernom stole kapustnicu s klobásami a hubami. Na niektorých stoloch nemôžu chýbať napríklad makové opekance, tzv. “Bobaľky”. 

Zvyky a tradície u nás doma: 

zvyky_vianoce_4

  • Pod obrus zvykneme vkladať šupiny z kapra, ktorá má priniesť peniaze. Mnohí vkladajú pod obrus aj samotné bankovky. 
  • Orechy, či už na stole alebo v rohu domu mali priniesť hojnosť po celý rok. 
  • Cesnak na stole má priniesť rodine zdravie počas celého roka. 
  • Člen rodiny rozkrojí jablko na polovicu a pokiaľ v ňom nájde hviezdičku, prinesie to šťastie a zdravie celej  rodine. 
  • Tanier naviac znamenal príchod náhodného hosťa, ktorý ale symbolizuje spolupatričnosť. V niektorých rodinách sa tanier dával pre zosnulého člena rodiny. 
  • Modlitba pred štedrovečernou večerou nesmie chýbať. 
  • Namáčanie oblátok do medu alebo censku, kedy člen rodiny spraví ostatným  na čelo medový krížik. 
  • Niekto má na stole vetvičku z borovice namočenú do svätenej vody, s ktorou potom vysvetí všetky miestnosti. 
  • Niektorí rodičia hovoria detičkám, že ak vydržia nepapať do večere uvidia zlaté prasiatko. Po samotnej večeri rodičia posielajú detičky pozerať von z okna, či prasiatko neuvidia, kedy napokon si detičky nájdu pod Vianočným stromčekom svoje darčeky. 
  • Pôst sa končí, keď vyjde na oblohe prvá hviezda.