• 05. 01. 2019
  • 6 min.

Návod pre rodičov: Takto zvládnete zimu bez toho, aby vám deti ochoreli

Aké vitamíny sú vhodné pre malé deti, ako obohatiť stravu a na čo všetko myslieť, aby vaša rodinka zvládla chladné mesiace bez chorôb? Stačí dodržať tieto praktické a overené rady a žiadna zima vás nezaskočí.

 

Jesť lokálne a sezónne

Základom všetkého je strava, ktorá by sa mala meniť v závislosti od konkrétneho ročného obdobia. Tvrdí to Alexandra Popovičová, zakladateľka projektu Čo jedia zdravé deti, podľa ktorej je tou najlepšou cestou lokálna a sezónna strava. Mali by sme teda rešpektovať prírodu a jej dary, čiže jesť to, čo rastie tu a teraz.

lokalna stravaNaplňte svoje komory. Zaváranie zažíva svoj comeback.

To znamená, že na jar a v lete si môžeme dopriať čerstvú zeleninu a ovocie a v zime zase to, čo sme si medzičasom uskladnili do komory.

Čiže zemiaky, koreňovú zeleninu, strukoviny, obilniny, sušené ovocie a hríby, ale aj med. Oplatí sa mať aj svoj vlastný súdok s kyslou kapustou, ktorá je bohatým zdrojom vitamínu C. Fungovali tak naši predkovia a fungovať by sme tak mali aj my.

kysla kapustaSúdok s nastrúhanou kapustou by nemal chýbať v žiadnej slovenskej domácnosti. Je to vitamínová bomba vhodná pre celú rodinu.

A ako to vlastne vyzerá v praxi? Vo všeobecnosti by sme sa mali pri stravovaní orientovať skôr na slovenské produkty, ako sú napríklad jabĺčka.

Výhodou je podľa odborníčky to, že naše ovocie a naša zelenina nemusia prekonávať také obrovské vzdialenosti ako rôzne iné exotické plody, ktoré neraz počas cesty ešte len dozrievajú, a preto nedosahujú požadovanú výživovú hodnotu.

orientovat sa na lokalne potraviny

Neznamená to však, že všetko exotické je hneď aj zlé. Ponechať v jedálničku by sme si podľa odborníčky mali hlavne ryžu, olivový olej, mandle a občasne kurkumu, keďže ich benefity prevyšujú exotickosť. Tá navyše už nie je pri týchto produktoch až taká dramatická, keďže ide o produkty, ktoré pochádzajú z EÚ a nemusia cestou dozrievať.

zdrava stravaDeti by mali jesť predovšetkým obilniny vypestované v našich končinách.

Slovenskí pediatri zároveň odporúčajú, aby dieťa konzumovalo predovšetým cereálie z nášho geografického okolia, pretože „práve včasný kontakt s nimi je účinnou prevenciou potravinových alergií či celiakie.“ Vďaka tomu si deti vybudujú to správne „imunologické okno“.

Zdravá domáca strava

Hoci sa maminám môže zdať vyváranie na princípe lokálnosti a sezónnosti monotónne, pre vášho drobca je to tá najlepšia voľba. Najmä pre deti do troch rokov je najdôležitejšia zdravá domáca strava, ktorá sa nezakladá na polotovaroch.

Čo sa týka prikrmovania, u detí treba začať najskôr so zeleninou a až potom ovocím, aby si nezvykali príliš skoro na sladkú chuť. Odporúča sa, aby sa zelenina v prvých fázach najskôr varila, potom parila, neskôr dávala deťom do ruky surová a až úplne nakoniec sa smažila, a aj to iba na kvalitnom prírodnom tuku.

mrkvove pyreNa mrkvovom pyré si zgustnú aj malé deti.

V jedálničku by deťom nemalo chýbať ani mäso, no u batoliat treba vylúčiť rôzne údenárske produkty, ako sú napríklad párky, a zvoliť skôr takzvané chudé mäso. Pozor si treba dať aj na obsah soli. Tá sa v mnohých potravinách nachádza aj v prirodzenom množstve, preto to s ňou netreba preháňať a dieťa na ňu zbytočne neprivykať.

chude masoChudé mäso patrí do detského jedálnička tiež.

Odborníci tiež radia vyhýbať sa v zime príliš studeným nápojom. Náš organizmus sa totiž prispôsobuje telesnej teplote a pri studenom nápoji sa skôr unaví, lebo ho musí spracovať a ohriať. Odporúča sa preto, aby deti pili skôr čaje na slovenskej báze, ktoré môžete osladiť dobrým medíkom.

Vetrať, vetrať a ešte raz vetrať

Žiadny správny rodič nechce, aby bola jeho drobcovi zima, a preto dbáme, aby v našom domove bolo teplúčko. Niektorí ľudia to však občas preženú a doma majú teplo ako na Havaji.

Vysoké teploty však vzduch v miestnosti zvyknú poriadne vysušiť, čo negatívne vplýva nielen na náš zrak, ale aj na dýchanie a spánok. Okrem toho pri odchode z vyhriateho domova môžete zažiť aj poriadny teplotný šok.

Ako to teda spraviť, aby bolo vám a vášmu drobcovi príjemne? Vo všeobecnosti sa odporúča, aby bolo v miestnostiach približne 20 stupňov Celzia, v kúpeľni okolo 23 a v spálni či v detskej izbe okolo 18 stupňov.

Kontrolovať treba aj vlhkosť vzduchu, ktorá by sa mala pohybovať v rozmedzí od 30 do 80 %. Na určenie zdravého prostredia v byte vám stačí malý vlhkomer s teplomerom.

vetranie v byteVetranie v dome je zdravé a zároveň otužuje.

Netreba však zabúdať ani na pravidelné vetranie. Učili nás to už na základnej škole, no iba málokto si zapamätal, ako sa to má správne robiť. Väčšina moderných okien je vybavených vetračkami alebo takzvanou mikroventiláciou. Pravda je však taká, že ich otvorením poriadne nevyvetráte a von vám iba unikne drahocenné teplo.

Ak chcete naozaj vyvetrať a dostať dnu svieži vzduch, otvorte okná dokorán aspoň na tri minúty. Urobte tak ráno, len čo vstanete, po návrate z práce či zo školy a, samozrejme, aj tesne pred spaním. Takto máte zaručený zdravý spánok nielen vy, ale aj vaše potomstvo.

Prechádzka plná vitality

Hoci v miestnosti poriadne vetráte, nič sa nevyrovná vychádzke na čerstvom vzduchu. A to aj v zime. Napríklad škôlkari vo Fínsku chodia von za každého počasia a zastaví ich iba naozaj veľká metelica či lejak. Vo Švédsku je zase bežné, že maminy s kočíkmi stretnete na ulici aj v poriadne treskúcej zime. Severania sa svorne zhodujú, že otužovanie na čerstvom vzduchu od raného veku pomáha deťom lepšie zvládať chrípkové obdobie.

Vždy je predsa lepšie ísť aspoň na chvíľu von ako byť s 30 ďalšími deťmi celý deň v jednej miestnosti, ktorá sa tak neraz mení na liaheň epidémií.

zimna prechadzkaZimná vychádzka musí byť takmer za každého počasia.

Na Slovensku sme však v tomto smere oveľa konzervatívnejší. Hoci podľa platných pedagogických smerníc pre materské a základné školy sa má s deťmi chodiť von až do -15 stupňov Celzia, nie je ničím výnimočným, že školáci von nechodia takmer vôbec. A to ani len cez veľkú prestávku v lete.

zimna prechadzka na lepsiu imunitu

Je preto dôležité, aby ste svoje ratolesti dostali na čerstvý vzduch aspoň vy a chodievali s nimi na pravidelnú prechádzku. Tá by mala v zime trvať minimálne tridsať minút, optimum je však hodina denne. A keďže to zvládajú severania, kde je, mimochodom, oveľa chladnejšie ako u nás, hravo to zvládnu aj slovenské deti.

Pred odchodom z domu však nezabudnite svojich drobcov poriadne obliecť a ak bude sneh, zobrať im aj sánky či „lyžice“, aby sa mohli poriadne vonku vyjašiť. Ale to ako správni rodičia určite dobre viete. ☺